Recenze:
Wobbler - Rites at Dawn
 Norsko  Rok vydání: 2011 |
Složení:Andreas Wettergreen Strømman Prestmo - zpěvLars Fredrik Frøislie - klávesy, marxophone, zpěv Morten Andreas Eriksen - kytara Kristian Karl Hultgren - baskytara, saxofon, zvonkohra Martin Nordrum Kneppen - bicí, perkuse Dále spolupracovali: Ketil Vestrum Einarsen (flétny), Hanne Rekdal (fagot) Tracklist:1. Ludic (1:40)2. La Bealtaine (7:52) 3. In Orbit (12:30) 4. This Past Presence (6:14) 5. A Faerie's Play (5:19) 6. The River (10:04) 7. Lucid Dreams (2:19) Celkový čas: 45:58 |
Nórsky Wobbler som spočiatku bral ako odpoveď mladšieho a menšieho brata na starších a skúsenejších švédskych bratov z toho istého hudobného súdku – dramatický a trochu melancholický post – crimsonovský škandinávsky sound vždy skvele reprezentovali piliere a dnes už kultové kapely Änglagård, Anekdoten, Sinkadus a Landberk. Kapelu spoluzakladal ešte v lete 1999 Lars Fredrik Frøislie, hráč na klávesové nástroje zo známej, pôvodne prog folkovej kapely White Willow a prvé dva albumy Wobbler, tak Hinterland (2005), ako aj sotva 34 minútový Afterglow (2009) vo svete progresívneho rocku celkom nepochybne prerazili a sú pomerne hodne známe, práve vďaka prirodzenej kontinuite na spôsob skladania a hrania, ako sme boli zvyknutí u spomínaných Änglagård aj Anekdoten.
V kapele sú dodnes stále tí istí, pôvodní inštrumentalisti, ale v roku 2010 nahradil za mikrofónom pôvodného speváka Tony Johannessena, novic s predlhým menom - Andreas Wettergreen Strømman Prestmo. Akoby sa v dvojitom mene skrývali aj dva hlasy a to nie hocijaké - súčasne Jon Anderson, aj Chris Squire, v oboch prípadoch vokálne poznávacie znamenie legendárnych Yes. Jonov tenor a Chrisov barytón v jednom hrdle samozrejme ovplyvňujú aj celkové vyznenie zvuku celej kapely a Wobbler sa celkom prirodzene a nenútene presunuli z šírych vôd crimsonovských do nemenej výzvou pôsobiacich hudobných plôch z topografických oceánov Yes.
Prakticky vinylová minutáž albumu Rites At Dawn je navyše ohraničená inštrumentálnym prológovým intermezzom Ludic a epilógom Lucid Dreams, ktoré poslucháča vlastne najprv uvedú resp. sa s ním neskôr aj rozlúčia zasnenými klávesovými motívmi, autorom ktorých je samozrejme Lars Fredrik Frøislie.
Keď začujete prvý krát La Bealtaine, máte pocit, že sme niekde na začiatku roku 1971 a v Yes ostal hrať na klávesy Tony Kaye (teda angažmá Ricka Wakemana sa nikdy neuskutočnilo) a kapela sa púšťa do nahrávania alternatívneho albumu Fragile. Mne sa tento pocit vlastne u danej skladby vracia notoricky, pričom v čase písania tejto recenzie mám za sebou už niekoľko desiatok posluchov celej placky. A takúto retro reminiscenciu som ešte s ranným obdobím tvorby Yes dosiaľ vlastne necítil, je to skoro neskutočné!
V najdlhšej kompozícii albumu, vyše 12 –minútovej In Orbit naďalej dominuje ranný, archaický zvuk Yes, ale v komplikovanejšej a bohatšej štruktúre s vrstvenými vokálmi Andreasa, ale cítiť tu aj echá najlepších kúskov prog folkovej legendy Gryphon a celkom nepochybne aj ducha vrcholnej tvorby Gentle Giant. Yesovské ponímanie farebnosti hudobných plôch je mimo bohatého registru klávesových (analógových) nástrojov obohatené aj o decentné zvuky flauty a saxofónu. Aj gradácia tejto skladby je impozatná, pritom však prirodzene nenásilná a nenútená.
This Past Presence sa začína pomaly a jemne v doprovode španielky a melotronu, ale postupne sa mení v dynamickú skladbu so strednou pasážou, ktorá zase evokuje celkom intenzívne švédsky Anekdoten. Celkom očarujúci je aj prechod spevu Andreasa z tenorovej polohy a.k.a Jon Anderson do farebného odtieňu spevu šéfa Anekdoten, Niclasa Berga.
A Faerie's Play je skladateľsky a inštrumentálne skôr bližšia tvorbe Wobbler z obdobia albumu Hinterland, ale vokálne linky zase evokujú ranné yesovské predlohy.
The River, druhý kvázi opus na albume je opäť akousi reminiscenciou na členité, desaťminútové songy z kuchyne zlatej éry Yes, typu Heart Of The Sunrise, Siberian Khatru, či To Be Over, samozrejme ani nota (obrazne) z toho nie je nikde predtým použitá, ide tu jednoznačne len o celkovú filozofiu a globálnu atmosféru, ktorú z tejto skladby cítite...
Novinka Rites At Dawn je na jednej strane nepochybne čítanková ukážka termínu „retro prog“, vlastne jeho prakticky vrcholná forma v pozitívnom slovnom zmysle, ale na druhej strane a to je ešte viac podstatné, je aj výrazným posunom už aj tak veľmi zaujímavej kapely Wobbler jednoznačne vpred. Objaviť niečo celkom nové je v hudbe dnešnej doby už prakticky nemožné, no objaviť novým spôsobom už raz objavené chce tiež, nepochybne značnú dávku talentu... Muzikanti z kapely Wobbler tento talent, či dar celkom určite majú.
Hodnocení:
Miroslav Boštík
20. 5. 2011
Související články:
Recenze Wobbler - Hinterland
Zpět na výběr recenzí