Artrock.cz
Progresivní rock nejen 70. let
Nechte se informovat o nových článcích, zaregistrujte se! Váš e-mail:

Recenze:


Wallenstein - Blitzkrieg





Německo
Rok vydání: 1971

Složení:

Bill Barone - kytara, zpěv
Jürgen Dollase - syntezátory, piano, mellotron, hlavní zpěv
Jerry Berkers - baskytara, hlavní zpěv
Harald Großkopf - bicí, perkuse

Tracklist:

1. Lunatic (11:55)
2. The theme (9:37)
3. Manhattan Project (13:47)
4. Audiences (7:38)

Celkový čas: 42:57


Wallenstein patrili právom k jedným z najvplyvnejších a najuznávanejších nemeckých progrockových skupín a zároveň to bola zrejme prvá "skutočná" symfonicko-rocková nemecká skupina. Počas 70. rokov nahrali značné množstvo albumov (veľa zmien zostáv) - z nich sú ale najzaujímavejšie a najhodnotnejšie prvé tri: skvelý Blitzkrieg (1971), Mother Universe (1972) a Cosmic Century (1973). Ja osobne mám Blitzkrieg a Cosmic Century, pričom Blitzkrieg je podľa mňa podstatne lepší a originálnejší ako pomerne všedný a nudný Cosmic Century, od ktorého som vzhľadom na skvelý dojem z debutu očakával viac. Myslím si, že celkovo od Wallenstein stačí mať iba Blitzkrieg, ktorý patrí k mojim dvom najobľúbenejším symfonicko-rockovým nemeckým albumom (ten druhý je Novalis z 1975 od Novalis).

Tento album bol jedným z prvých albumov tohto žánru, ktoré som počul a ktorý ma zároveň "chytá" dodnes. Je to ideálny album pre "začiatočníkov" v progrocku; je pomerne prístupný, zrozumiteľný a pritom skvele zaranžovaný, inštrumentálne na schopnej úrovni a zároveň je miestami veľmi pôsobivý a emocionálny. Začína 12 minútovou intenzívnou kanonádou Lunetic, ktorá je zároveň najlepšou skladbou albumu a už len kvôli nej sa tento album oplatí kúpiť. Táto skladba sa dá ťažko slovami opísať, je to absolútna progrocková extáza. Pritom je pomerne odlišná od ostatných skladieb na albume; štýlovo je to skvelý spacerock so stopami "proto"elektroniky (podľa ktorých by som nahrávku datoval do roku 1975 alebo 76 - sme ale v roku 1971!), biciami s echom a majestátnymi riffmi a rýchlymi sólami Billa Baroneho, ktorý je podľa mňa jednoznačne jeden z najlepších nemeckých gitaristov (hoci podľa mena je asi Angličan :). Neviem, prečo sa táto skladba volá Lunetic, ja by som ju pomenoval skôr rovno Blitzkrieg, pretože vždy keď ju počúvam, tak vo mne vyvolá predstavy útočiacich vojsk a rútiacich sa tankov 1. alebo 2. svetovej vojny. Burácajúce riffy, rýchle rytmy, melodické syntetizátorové behy, echá, úžasná majestátna atmosféra. Ako som už naznačil, Lunetic môže miestami čiastočne zvukovo aj štýlovo pripomínať napr. britský (Khan, Steve Hillage), prípadne aj francúzsky spacerock. Tejto skladbe dávam plných 10/10.

The Theme a 14-minútová Manhattan Project sú už uvolnenejšie a viac symfonické. Celkovo sú si dosť podobné; v oboch nájdeme pompézne motívy, vynikajúce gitarové sóla, Dollasovu elegantnú hru na klavír (miestami možno až trochu dotieravú svojou jednotvárnosťou a nemennosťou), jemnejšie pasáže s Mellotronom a priemerný spev (toho je našťastie minimum). Obe skladby sú dobré, ale miestami môžu oproti Lunetic pôsobiť trochu fádne a neoriginálne hlavne kvôli menšiemu počtu zmien rytmu a celkovej vzájomnej prílišnej podobnosti. Sú teda viac typicky "nemecké" hlavne kvôli určitej monumentálnosti hraničiacej až s neinventívnosťou a s typickým nemeckým sklonom k ťažkopádnosti celého prejavu (typický znak väčšiny nemeckých progrockových kapiel). Podotýkam ale, že u niekoho to môže predstavovať skôr prednosť, pretože nie každý má "nervy" na neustále zmeny rytmov a motívov ako napr. pri talianskych skupinách.

Posledná a našťastie najkratšia Audiences mi trochu pripomína Procol Harum a javí sa mi celkovo ako najslabšia (aj kvôli najväčšiemu množstvu spevu, ktorý ozaj za veľa nestojí). Väčšinou ju ani nepočúvam.

Napriek tomu považujem 43-minútový Blitzkrieg za "essential" album, ktorý by nemal chýbať v žiadnej progrockovej zbierke; vyšiel minimálne v dvoch vydavateľstvách a dá sa pri troche snahy zohnať aj na Slovensku.



Hodnocení:

Braňo Hallás
2002




Zpět na výběr recenzí