Recenze:
Novalis - Novalis
 Německo  Rok vydání: 1975 |
Složení:Detlef Job - kytaraCarlo Karges - kytara, klávesy Lutz Rahn - klávesy Heino Schünzel - baskytara, zpěv Hartwig Biereichel - bicí Tracklist:1. Sonnengeflecht (4:06)2. Wer Schmetterlinge lachen Hört (9:16) 3. Dronsz (4:53) 4. Impressionen (nach Themen der 5 Symphonie von Anton Bruckner) (8:55) 5. Es färbte sich die Wiese grün (Originaltext von Novalis um 1798) (8:16) Celkový čas: 35:26 |
Novalis je ukážkovou formáciou reprezentujúcou nemecký progresívny a symfonický rock v polovici 70-tych rokov. Zároveň je považovaná za jednu z najlepších nemeckých skupín (podľa mňa asi najlepšia) tohto žánru. Novalis debutovali v roku 1973 (album Banished Bridge) u vydavateľstva Brain, a celkovo nahrali pomerne značné množstvo albumov; ja mám od nich len dva - Novalis (1975) a Sommerabend (1976), ktoré sú považované za najlepšie.
Tento album je skutočne pomerne typickou ukážkou britsko-nemeckého progrocku tých čias - melodická zvonivá elektrická gitara (staré dobré aparatúry Hiwatt) na spôsob Gilmoura z Pink Floyd a Latimera z Camel doprevádzaná Moogmi, textúrami Hammondu, Mellotronom a analógovými syntetizátormi. Cítiť tu teda miestami vplyv spomínaných britských Camel a Pink Floyd. Novalis ale pridali aj množstvo vlasných "ingrediencií", a to hlavne skvelú clivú a romantickú atmosféru vytvorenú hlavne vrstvami jemne znejúcich kláves, krásnymi melodickými gitarovými sólami a jemným, zasneným spevom v nemčine. Tá samotná nemčina tu ale v tomto prípade skutočne nikomu nemôže vadiť (hoci inak som na nemecký spev vždy trochu alergický), pretože spev je tu veľmi príjemný, poetický, nenásilný a skvele ladí s atmosférickými klávesami. Hudobný prejav Novalis je pomerne jednoduchý - klávesy sú dosť "ťahavé" (spacey sound), gitarové sóla pomerne jednoduché, basgitara je často veľmi strohá, bubeník sa tiež nejde "roztrhnúť". Lenže Novalis evidentne nevsadili na virtuozitu a rafinovanosť kompozícií typickú hlavne pre talianské kapely, ale na atmosféru - a tá je veľmi príjemná; aj kvôli vynikajúcej zvukovej kvalite oboch albumov. Oba albumy doslova "hladia" uši, a utvrdzujú ma vždy v tom, že klasickým teplo a masívne znejúcim klávesom 70-tych rokov (Hammond, Mellotron, Moog, Farfisa, ARP a iné analógové syntetizátory) sa žiadne umelo a sterilne znejúce súčasné predigitalizované klávesy nikdy nemôžu vyrovnať.
Album začína energickou Sonnengeflecht, ktorá pripomína Camel v období ich albumu Mirage (1974). Wer Schnetterlinge Lachen Hört je viac atmosférickejšia, s jemným spevom. Väčšina textov je prevzatá od nemeckého básnika Novalisa (podľa neho aj meno kapely), ktorý žil v období romantizmu. Dronsz je dosť odlišná; má veľmi "spacey" zvuk a môže trochu pripomínať nemeckých elektronických Tangerine Dream (čo už ale nie je veľmi moja záležitosť). Najlepšou skaldbou na albume je podľa mňa jednoznačne inštrumentálka Impressionen, ktorá vychádza z Brucknerovej 5. symfónie. Sú v nej veľmi očarujúce klávesové pasáže a gitarové sóla. Posledná Es Färbte Sich Die Wiese Grün je tiež dobrá; má pekný úvod a spev, a znovu veľmi príjemné medzihry gitary a kláves.
Čo by som ale obom albumom jednoznačne vytkol, je istá typicky nemecká monotónnosť a ťažkopádnosť, ktorou trpia hádam všetky albumy nemeckých progrockových kapiel (napr. Eloy, Triumvirat, Grobschnitt, Wallenstein atď.). V tomto smere nemecké skupiny nikdy nedosiahli hudobnú úroveň hravých a nápaditých Talianov, Španielov a dramatických Francúzov. Práve aj možno kvôli tejto istej kompozičnej jednoduchosti sú albumy týchto nemeckých skupín všeobecne prístupnejšie; tieto skupiny boli aj viac známe, čomu zodpovedá aj väčší počet vydaných albumov (z ktorých ale väčšinou tie neskoršie už začínali dosť skĺzať do komercie).
Tento album ako aj nasledujúci Sommerabend ale jednoznačne odporúčam všetkým fanúšikom progresívneho rocku 70-tych rokov; oba sú maximálne prístupné a veľmi ulahodia ušiam priaznivcov klasických "vintage" kláves 70-tych rokov.
Hodnocení:
Braňo Hallás
2002
Související články:
Recenze Novalis - Sommerabend
Zpět na výběr recenzí