Artrock.cz
Progresivní rock nejen 70. let
Nechte se informovat o nových článcích, zaregistrujte se! Váš e-mail:

Recenze:


Atila - Reviure





Španělsko
Rok vydání: 1977

Složení:

Eduardo Alvarez - kytara
Paco Ortega - klávesy
Jean P. Gomez - baskytara
Juan Puñet - bicí

Tracklist:

1. Reviure (9:56)
2. Somni "Sueno" (9:34)
3. Atila (11:56)
4. Al Mati "En La Mañana" (7:14)

Celkový čas: 38:40


Španielska formácia Atila vydala celkovo 3 albumy: Beginning Of The End (1975), Intención (1976) a Reviure (1977), ktorý je považovaný za najlepší a ktorý ako jediný sa mi podarilo horko-ťažko zohnať. V súčasnosti sa už ale vôbec nedá zohnať ani na CD ani ako LP, čo je veľká škoda. Bohužiaľ, španielsky progrock spolu s juhoamerickým, prípadne škandinávskym sa asi celkovo najťažšie zháňa. Veľa dobrých vecí totiž občas vyjde len jednorázovo v malom počte a potom na niekoľko rokov úplne zmizne z povrchu zemského. Je to skutočne veľká škoda, pretože z tejto scény sa dá "vyhrabať" veľa skvelých albumov.

Čo mňa najviac púta všeobecne na španielskom progrocku, je veľmi časté skĺbenie prvkov flamenca, hardrocku, folku a fusion s jemnými symfonickými motívmi (menej pompéznymi ako v talianskej a francúzskej scéne), väčšinou v celkovom veľmi energickom prevedení. To teda znamená, že španielsky progrock je väčšinou veľmi dynamický, melodický a určite musí osloviť aj priaznivcov fusion a vôbec všetkých priaznivcov kapiel ako napr. Camel, Finch, PFM a napr. aj nášho (teda vlastne československého) Modrého Efektu.

Tento album od Atily patrí jednoznačne do trojice mojich najobľúbenejších albumov zo španielskej scény. Štýlovo sa jedná predovšetkým o mimoriadne dynamický progrock (hardrocková rytmika) s výraznými prvkami fusion, so silnou dominanciou syntetizátora Moog a skvelej (trochu v štýle Santanu) sólovej gitary. Práve priaznivci Moogov si tu naozaj prídu na svoje. Miestami tu cítiť aj akúsi spacerockovú atmosféru, hlavne kvôli spomínaným Moogom a zefektovanej basgitare. Hudobníci sú tu absolútne prvotriedni: gitarista mimoriadne rýchly (ako väčšina španielskych gitaristov), klávesák hrá na Moogu a Hammonde skvelé motívy s mimoriadnym citom, basgitara a bicie sú veľmi dynamické - celkovo tu cítiť obrovský temperament (typický prvok španielskeho a juhoamerického progrocku) a veľkú radosť z hry. Skutočne, ten entuziazmus, energia a perfektné melodické motívy poslucháča doslova "dostanú" do varu. Čo sa tu mne ešte obzvlášť páči, je častá dvojhra Moogu so sólovou gitarou - zneje to vynikajúco.

1. skladba na albume (10 min.) je veľmi dynamická, prakticky celá inštrumentálna. Striedajú sa tú rýchle pasáže a medzihry kláves a gitary s uvoľnenými - atmosférickými časťami. Ďalšia skladba (vyše 9 min.) je dosť kontrastná voči prvej - ide o v podstate o jemný jam so skvelým, veľmi atmosférickým Moogom a rýchlejšou časťou približne v strede. Nasledujúca skladba Atila (12 min.) je podobná k prvej - striedanie skvelých dynamických až agresívnych pasáží, skvelé hudobné výkony. Prvú a tretiu skladbu na albume mám najradšej. V záverečnej skladbe (okolo 7 min.) sa ako v jedinej na tomto albume objavia znaky flamenca a španielskeho folku a výraznejšie sa v nej spieva. Začína ako jemná balada, neskôr sa v nej objavia nádherné španielske gitarové motívy, potom príde skvelé dlhé Moogové sólo s rýchlym doprovodom basgitary a na záver dynamické finále.

Tento album môžem na záver len odporúčať - ide o brilantne odohraný, veľmi "rockujúci" album (intenzitou prirovnateľný k fenomenálnemu albumu od španielskej kapely Mezquita), ktorý musí očariť skutočne každého priaznivca dynamického, svižného progresívneho rocku. Jediné, čo by sa mu snáď dalo trochu vytknúť je, že nie je zrovna najoriginálnejší, ale to by ma v tomto prípade skutočne zrovna veľmi nemrzelo.



Hodnocení:

Braňo Hallás
2002




Zpět na výběr recenzí